Smolenice – Vrch Kalvárie
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Szomolány, Pozsony vm.
Sk Smolenice
D Smolenitz
48°30.709 S
017°25.817 V
Na severnom okraji Smoleníc (Szomolány), 200 metrov južne od Smolenického hradu sa týči 297 metrov vysoký vrch Kalvárie, na ktorom stál kedysi stredoveký hrad.
Historické údaje sa o hrade nezachovali. Nándor Sándorfi pri výskume pevnosti zo železnej doby na neďalekom vrchu Molpír v roku 1890 poznamenal, že vrch Kalvárie je opevnený dvojitým valom, ale na rozdiel od Molpíru tu neuskutočnil archeologické vykopávky. V roku 2015 archeológ Zdeněk Farkaš zistil, že na základe tu nájdených nálezov pevnosť, ktorá stála na vrchu Kalvárie, bola zničená v dôsledku bojovej činnosti (obliehanie?) na konci 13. storočia alebo na začiatku 14. storočia. Krátko po jej zániku bol severne od nej, neďaleko vrchu Kalvárie postavený v 30. rokoch 14. storočia Smolenický hrad.
V dokumente canonica visitatio z roku 1731 zaznamenali, že na vrchu Kalvárie dala rodina Ferencsovicsovcov (Frencsovich) postaviť kaplnku. Podľa údaja z roku 1779 prešla kaplnka spolu s dedičstvom Ferencsovicsovcov na rodinu Kollerovcov z Veľkej Mane (Nagymánya). Následne boli pochovávaní do hrobky pod kaplnkou.
Hradný areál nepravidelného oválneho tvaru tiahnuceho sa v smere z východu nazápad s rozmermi 80×35 metrov, ako aj bývalé priekopy pod plošinou, respektíve cestu vedúcu nahor výrazne zmenili pri výstavbe kaplnky a neskôr Kalvárie pozostávajúcej zo 14. zastavení. Terénne útvary niekdajšieho hradu je preto možné identifikovať iba na niekoľkých miestach.
Ústredná časť hradu mohla stáť na severozápadnom konci plošiny, na malom výbežku oválneho pôdorysu o veľkosti 21×16 metrov. Dnes sú tu tri kríže zobrazujúce Golgotu, v strede s ukrižovaným Kristom (dielo M. Harašta), sochy lotrov na oboch stranách už chýbajú, zničili sa. Na plošine tiahnucej sa na juhovýchod mohlo byť nádvorie hradu, ktorého okraje je možné registrovať na viacerých miestach. Uprostred vrcholu kopca bola okolo začiatku 18. storočia postavená kaplnka. Územie hradu obklopovala na úrovni nižšej ako plošina priekopa a jej vonkajšia strana bola obohnaná valom. Pri vytváraní zastavení (1912) bola zničená väčšina valov, avšak na juhovýchodnej a juhozápadnej strane sú viditeľné v dlhých úsekoch. Priekopa sa nachádza na juhovýchodnej strane takmer vodorovnej plošiny na úrovni nižšej približne o 10 metrov, potom smerom na severozápad stúpa a pod severozápadnou ústrednou časťou hradu sa tiahne iba o 4-5 metrov nižšie ako vnútorné územie hradu. Cesta vedúca nahor sa tiahla na východnej strane, na vonkajšej strane priekopy a valu a na územie hradu prichádzala zo severozápadnej strany.
Zdroje:
Jedlicska 1882. 212.
Sándorfi 1890. 67, 71.
Farkaš 2015. 142.
Fotografia:
Kaplnka uprostred hradného areálu
Obrázok:
Smolenice – Kalvária, náčrt pôdorysu (T. Szabó)
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Szomolány – Kálváriadomb, 1153–1154.