Sobotište

Karczag Ákos – Szabó Tibor

H Ószombat, Nyitra vm.

Sk Sobotište

D Sobotischt

48°43.875 S

017°24.355 V

↠ Prejdite na mapu

Obec Sobotište (predtým Szobotist) (Ószombat) sa nachádza 7 km severovýchodne od Senice (Szenice). Na východnej strane jej hlavného námestia stojí viackrát prestavaný Nyáryovský kaštieľ.

Castellum, ktoré sa v niektorých prameňoch spomína aj ako hrad, dal v roku 1637 postaviť Lajos Nyáry Bedeghi (†1664), syn Imre Nyáryho a Orsolye Hassághy (možno na mieste niekdajšej pevnosti, ktorej existencia je však otázna). Turci v roku 1650 zničili Sobotište (Ószombat), nezachoval sa však žiadny dokument o tom, či hrad zohral nejakú úlohu počas útoku. Syn Lajosa Nyáryho, Imre Nyáry, umrel ešte v roku 1657, preto kaštieľ zdedili jeho vnuci Lőrinc a Ferenc Nyáry.

Z roku 1695 sa zachoval latinský detailný súpis vtedajšieho chátrajúceho kaštieľa, ktorý vlastnil László Csáky (UetC IV/297–299.). Počas Rákócziho povstania zmenila obec viackrát majiteľa. V októbri 1707 pod vedením Ocskayho podplukovníka Istvána Blaskovicha prepadli kuruci, ktorí robili v okolí nájazdy, 300 cisárskych vojakov ubytovaných v kaštieli. V prvej polovici 19. storočia sa kaštieľ dostal do rúk rodiny Vietorisovcov a na konci storočia už bol vo vlastníctve Károlya Kuffnera, ktorý sa sem prisťahoval z Břeclavi. V priestoroch kaštieľa fungovala štátna základná škola a materská škola.

Pamiatková rekonštrukcia kaštieľa bola realizovaná v rokoch 1976 až 1982 a v roku 1994 tu otvorilo svoje brány Družstevné múzeum Sámuela Jurkovicsa (Sámuel Jurkovics bol priekopníkom družstevného hnutia na Slovensku). Okrem toho sa v tejto budove nachádza aj knižnica a obecný úrad.

Bývalé castellum obklopené vodnou priekopou, ktoré dal postaviť v roku 1637 Lajos Nyáry, pozostávalo zo štyroch krídel postavených okolo centrálneho nádvoria. Nárožia budovy štvorcového pôdorysu boli opevnené vežami. Túto budovu pravdepodobne počas tureckého útoku v polovici 17. storočia zničil požiar. Prestavby, ktoré nasledovali, takmer úplne zmenili vzhľad kaštieľa. V roku 1663 ho zrekonštruovali v renesančnom a barokovom štýle. Ďalšia väčšia, klasicistická prestavba, sa uskutočnila v druhej polovici 18. storočia, kedy bolo severné, východné a južné krídlo budovy okolo nádvoria zbúrané, vonkajšie priekopy boli zasypané a zachované západné krídlo budovy zrekonštruovali, respektíve prestavali. Na mieste zbúraných častí budov a ďalej na východ od nich bol vytvorený park kaštieľa. Ďalšie prestavby nasledovali na konci 19. storočia a neskôr v 20. storočí, bezprostredne po druhej svetovej vojne. Vznikol tak dnešný obraz kaštieľa pokrytého manzardovou strechou, s trojposchodovým prostredným traktom a dvojpodlažnými krídlami budovy smerom na sever a juh. Pred dvoma krátkymi fasádami budovy tiahnucej sa v smere zo severu na juh stoja bočné veže s kupolami, pričom veža na severnej strane má polygonálny a veža na južnej strane obdĺžnikový pôdorys. Cez bránu na prízemí sa dostaneme do vstupnej sály so stropom s valenou klenbou a lunetami, popri ktorej vedie na prvé poschodie náročne vyhotovené zdobené schodisko. Veže sú dostupné z bočných miestností.

Zdroje:

MVV Nyitra 1899. 151.

Thaly 1905. I. 147.

SÚPIS III. 138.

UetC IV/297–299.

Križanová–Puškárová 1990. 178–179.

Könyöki 2000. 196–197.

Fotografia:

Západná fasáda kaštieľa

Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Ószombat, 907–908.