Starý Tekov
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Óbars, Bars vm.
Sk Starý Tekov
48°14.801 S
018°32.153 V
Obec Starý Tekov (Óbars) leží 7 km severozápadne od Levíc (Léva), na ľavom brehu Hrona. V centrálnej časti obce, na kopci nazývanom Várheď tiahnucom sa v smere zo severovýchodu na juhozápad medzi riekou Hron a potokom Perec stál kedysi hrad Tekov (178 m.n.m.). Vyvýšenina bola obývaná už v praveku, objavili sa stopy po osídlení z čias neolitu, doby bronzovej a Keltov.
Prvý vedecký prieskum hradného areálu publikoval v roku 1938 Štefan Janšák. V roku 1948 preskúmal Anton Točík prostredníctvom štyroch prieskumných jám povrch kopca Várheď, okolie Kostola Panny Márie juhozápadne od neho a približne 300 metrov juhozápadne odtiaľ aj dnes už neexistujúci, tzv. “starý kostol”. Alojz Habovštiak v roku 1968 takisto uskutočnil archeologický výskum v týchto troch lokalitách. Na kopci Várheď našiel množstvo stredovekých črepov, z ktorých najstaršie datoval do 9–10. storočia, resp. jeden do 8. storočia a na základe týchto nálezov tu podľa neho stál slovanský hrad opevnený zemným valom. Novšia slovenská odborná literatúra tiež uvádza veľkomoravské opevnené sídlo ešte pred pevnosťou z Árpádovského obdobia (naposledy Plaček–Bóna 2007. 277.). Dôležité je však poznamenať, že val, ktorý bol začiatkom 20. storočia zničený, nebolo možné archeologicky preskúmať, preto fakticky nie je možné určiť, či bolo slovanské sídlo datované do 8-10. storočia opevnené alebo nie. Zhoduje sa s tým aj zistenie archeológa Petra Bednára, ktorý robil na hrade vykopávky ako posledný (2000) a podľa ktorého “archeologické nálezy zatiaľ neumožňujú presné datovanie hradu” (Bednár 2004. 15.).
István Bóna považoval Starý Tekov (Óbars) za typický išpánsky hrad s valom so širokým základom. Poznamenal, že kvôli cintorínu, ktorý tu bol zriadený, nie je možné nálezisko skúmať, avšak pri preskúmaní pôdy čerstvo vykopaných hrobov nenašiel úlomky staršie ako keramika z 11. storočia, čo je v súlade s odkrytými hrobmi v okolí stredovekého kostola v podhradí Tekova, ktoré je možné datovať do 11-12. storočia.
Maxim Mordovin prednedávnom pripomenul výsledky skúšobných vykopávok ohľadom slovanskej histórie hradu Tekov (Óbars) uskutočnených Antonom Točíkom, ktorý zistil, že na území išpánskeho hradu nie sú stredoveké vrstvy spred Árpádovskej doby.
Podľa Anonymusa postavil hrad dobyvateľský vodca Bors so svojimi hradnými ľuďmi, avšak pravdepodobnejšie je, že hrad dal postaviť Bors, ktorý žil v období panovania Istvána I. a bol prvým išpánom župy. Starý Tekov (Óbars) sa stal centrom Tekovskej (Bars) župy, resp. sídlom tekovského dekana. V rokoch 1206 a 1244 sa hrad ešte spomína, ale čoskoro stratil svoj význam. V roku 1320 patrila obec určitý čas ostrihomskému (esztergomi) arcibiskupovi výmenou za Komárňanskú (Komáromi) župu a potom získala od Károlya I. novú listinu výhod, v ktorej figurovala ako mesto. Šiesty bod listiny zahŕňal aj to, že občania sú povinní čo najskôr sa obklopiť palisádovým múrom a za drevo na výstavbu opevnenia dopravené do mesta na súši alebo po vode nemusia platiť clo. Hrad sa vtedy už nespomína, do začiatku 14. storočia ho už pravdepodobne prestali využívať a jeho úlohu prevzali Levice (Léva).
Péter Gerecze navštívil areál hradu v roku 1896. Zistil, že “múry niekdajšej pevnosti sú celkom dobre viditeľné pod zemnými valmi, násypmi, trávnatými návršiami a vyvýšeninami”. V prvom kvartáli nasledujúceho storočia boli pozostatky hradu úplne zničené, na silno opotrebovanom, z troch strán strmom kopci nie sú v súčasnosti žiadne stopy po vale.
Dĺžka hrebeňa kolmého na tok rieky Hron je v smere zo severovýchodu na juhozápad dlhý 600 metrov a jeho maximálna dĺžka na severovýchode je 140 metrov. Na severovýchodnej, najvyššej časti hrebeňa dvíhajúceho sa iba niekoľko metrov nad okolitý terén, stála centrálna časť hradu (Várheď), na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza cintorín zriadený v roku 1780. Do konca 19. storočia ešte stáli múry hradného kostola na území takmer polkruhového tvaru s rozmermi 140×70 metrov, ktoré bolo kvôli pochovávaniu zosnulých silno narušené. V priebehu výskumov zameraných aj na ich odkrytie a záchranu (Alojz Habovštiak, Peter Bednár) sa našli stopy rozpadnutého hradného múru postaveného pôvodne z nasucho naukladaných kameňov. Na tomto mieste sa v severovýchodnej časti našla aj časť múru drevohlinenej konštrukcie. Podľa Habovštiaka bola súčasťou hradu aj časť obce o veľkosti približne 135×110 metrov, podobného polkruhovitého tvaru, ktorá ležala o približne 3 metre nižšie juhozápadne od dnešného cintorína na severovýchodnej strane; doplnená o severovýchodnú časť hradu mala pôvodne zhruba zaoblený štvoruholníkový pôdorys. (Habovštiakov výskum sa sústredil na južnú polovicu severovýchodnej, vyššie umiestnenej časti hradu, tzv. Várheď, pod ktorou sa polkruhovito tiahne aj Hradná ulica.)
Chránené územie pokrývalo podľa predpokladu slovenských archeológov nielen vystupujúcu severovýchodnú časť pozdĺžneho kopca, ale aj celé centrum obce postavenej na kopci spolu s dvoma kostolmi. Podľa Petra Bednára je možné predpokladať, že v 13. storočí bolo opevnené už aj toto územie, ktorého juhozápadnú časť preskúmali vykopávkami. Kvôli cintorínu na severovýchode, resp. nahusto zastavanému obytnému územiu už nie sú v súčasnosti na povrchu viditeľné žiadne zvyšky hradu, iba okraj hrebeňa kopca, ktorý sa dvíha približne 5 metrov nad úrovňou okolitého terénu.
Na území stredovekého hradu Tekov a obce boli postavené tri kostoly. Prvý je vyššie spomínaný hradný kostol, ktorý kedysi stál v severovýchodnej časti hradu. Druhý je farský kostol Panny Márie, ktorý sa aj dnes nachádza na Tekovskej ulici. Treťou cirkevnou stavbou je stredoveký kláštor a jeho kostol, ktorý sa kedysi nachádzal na juhozápadnom konci kopca v Starom Tekove (Óbars) (miestny názov “starý kostol”), v blízkosti ktorého sa v roku 1968 uskutočnili záchranné vykopávky. Je dôležité spomenúť, že v blízkosti juhozápadného vchodu polygonálneho múru cintorína kostola Panny Márie sa na oboch stranách brány nachádzajú vežovité stavby valcového tvaru. Predtým boli mylne považované za obranné veže (“bašty”), v skutočnosti sú to však kaplnky, ktoré boli v roku 1733 postavené na sakrálne účely. Na rozdiel od starších domnienok teda nemožno považovať kostol za opevnený.
Zdroje:
Gerecze 1896. 313.
MVV Bars 1903. 66–68.
Janšák 1938. 69–71.
Točík 1952. 35–37.
Habovštiak–Juck 1974. 170–175.
Györffy ÁMF I. 1987. 431–433.
Nováki 1988. 148.
PDOS I. 165–166.
KMTL 84.
Bóna 1998. 43–44, 99–100.
Bednár 2004. 14–15, 19–20.
Plaček–Bóna 2007. 277.
Mordovin 2016. 52.
Fotografia:
Centrálna časť hradu sa rozprestiera na území dnešného cintorína
Obrázok:
Starý Tekov, podľa prieskumu E. Blažovej a M. Bartíka
A Areál hradu v 13-14. storočí
B Farský kostol Panny Márie
C Starý kostol
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Óbars, 892–894.