Stupava – hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Stomfa, Pozsony vm.
SK Stupava
D Stompfen
48° 16.446 S
017° 01.960 V
Mesto Stupava (Stomfa) leží 5 km severne od Bratislavy (Pozsony). V centre obce, v údolí potoka Stupava, na mieste kaštieľa, ktorý tam dodnes stojí, stála pevnosť už v Arpádovskom období (185 m.n.m.).
Hrad postavili pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia, v roku 1271 ho obsadil český kráľ Přemysl Otakar II. a nechal ho zničiť. Na jeho ruinách bolo postavené skromnejšie panské sídlo, o ktorom nie sú po stáročia takmer žiadne údaje. V rokoch 1441 až 1543 bolo v rukách grófov Szentgyörgyiovcov, pred rokom 1550 patril Niklasovi Graf zu Salmovi mladšiemu, v roku 1553 Serédyovcom a následne ho v roku 1592 (alebo 1618) získala rodina Pálffyovcov. Jeho prestavbu začal v prvých desaťročiach 17. storočia už Miklós Pálffy a neskôr od roku 1635 pokračoval v týchto prácach jeho syn, Pál Pálffy. Plány novej budovy vypracoval pravdepodobne Giovanni Battista Carlone, riadením výstavby bol poverený viedenský podnikateľ a stavebný majster Simone Retacco a popri ňom zohrávali dôležitú úlohu majstri murári Antonio Micha a Antonio Aquilino. V 40. rokoch 17. storočia sa k nim priadli aj niektorí z majstrov, ktorí predtým pracovali na Bratislavskom hrade a Pállfyho bratislavskom paláci, medzi inými aj Andrea della Torre.
Počas Bocskaiho a Bethlenovho hnutia, ako aj v kuruckých časoch, povstalci niekoľkokrát obsadili stupavský kaštieľ, ale počas týchto rokov na ňom nevznikli väčšie škody. V roku 1868 vymenil Lipót Nándor Pálffy-Daun kaštieľ a jeho panstvo za panstvo Lajosa Károlyiho vo Vašskej (Vas) župe v Surány-Patyi a tak sa Stupava (Stomfa) dostala do rúk rodiny Károlyiovcov. Lajos Károlyi (1825–1889) začal v roku 1870 s prestavbou kaštieľa v romantickom štýle na základe návrhov Miklósa Ybla a neskôr Arthura Meiniga (okrem iného bola v tomto období odvedená voda z vodnej priekopy do jazera vytvoreného za kaštieľom). Počas druhej svetovej vojny, 2. apríla 1945 Károlyiovci utiekli do Rakúska, umelecké artefakty zobrala z budovy najmä sovietska armáda a zvyšok pobrali miestni obyvatelia. Dňa 12. júla 1947 vypukol na kaštieli požiar z nedbanlivosti, počas ktorého zhorelo celé južné krídlo. V rokoch 1956 až 1958 ho zrekonštruovali na základe plánov R. Hirtha a prestavali ho na dom dôchodcov. Tomuto účelu slúži aj dnes, nie je prístupný pre verejnosť.
Vyhotovenie a pôdorys stredovekej pevnosti, ktorá dodnes úplne zanikla, nie sú známe. V prvej polovici 17. storočia bol postavený kaštieľ, ktorý mal pôvodne štyri nárožné veže a štvorcový pôdorys. Kým dosiahla svoju dnešnú podobu, štvorkrídlovú budovu kaštieľa postavenú okolo centrálneho nádvoria viackrát prestavali. V 18. storočí bol kaštieľ prvýkrát prestavaný a rozšírený o ďalšie časti budovy, následne bol v druhej polovici 19. storočia na základe návrhov Mikósa Ybla opäť výrazne prestavaný.
Na západných nárožiach trojpodlažnej budovy pôvodnej veľkosti približne 75×60 metrov stáli veže štvorcového pôdorysu. Na juhovýchodnom nároží bola zriadená kaplnka presahujúca obe podlažia. K východnému koncu severného krídla budovy pristavali ďalšiu časť budovy, ktorá sa tiahla smerom na sever – severozápad. Zbúraním východného krídla budovy otvorili vnútorné nádvorie smerom k parku a umelému jazeru, ktoré boli vytvorené okolo kaštieľa. V druhej polovici 19. storočia boli realizované ďalšie úpravy na budove. Niektoré prvky fasády boli zmenené a obnovená bola aj výzdobu interiéru.
Kaštieľ bol od 17. storočia až po neskoršie prestavby obkolesený vodnou priekopou, ktorú napájala voda potoka Stupava. Ponad priekopu viedol kamenný most k bráne na západnom priečelí. Veľká časť 16 metrov širokej priekopy je dodnes dobre viditeľná na západnej, severnej a južnej strane. Jej hĺbka je vzhľadom k úrovni vchodu 2-2,5 metra, ale v súčasnosti v nej už voda netečie.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 111–112, 721.
Engel 1996. I. 417.
Fügedi 1977. 263.
KMTL 611.
Házi 2000. 459–461.
Kőnig 2001. 1237.
Fundarek 2003. 23.
Plaček–Bóna 2007. 341.
Fotografia:
Severné krídlo budovy kaštieľa
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Stomfa – vár, 1068–1069.