Štúrovo – valy na ľavom brehu Dunaja
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Párkány, Esztergom vm.
Sk Štúrovo
D Gockern
47°47.907 S
018°43.528 V
Na ľavom brehu Dunaja, oproti Ostrihomu (Esztergom), leží mesto Štúrovo (Párkány). Jeho opevnenia existovali od tureckých čias až po Rákócziho povstanie.
Rozsiahle táborové pevnostné systémy a postavenia delostrelectva zohrávali vždy významnú úlohu pri obliehaní Ostrihomu (Esztergom) v tureckých časoch. Poloha hradného vrchu medzi kopcami a blízkosť Dunaja si s rozvojom palných zbraní vyžadovali použitie čoraz komplexnejších opevnení mimo hradu.
Z čias prvého tureckého obliehania (júl–august 1543) sú správy iba o delových hniezdach obliehajúcich jednotiek naplnených zeminou, palebných postaveniach delostrelectva chránených valmi a o opevnení tureckých táboroch. Turci zásadne nezmenili opevnenia okupovaného Ostrihomu (Esztergom), ale na opačnom brehu Dunaja, na mieste dnešného Štúrova (Párkány), vybudovali svoje valové opevnenie predmostia nazývané “Džigerdelen parkani”, ktoré spájal pontónový most s Rácvárosom pod Ostrihomským hradom. Toto opevnenie sa kresťanským armádam nepodarilo obsadiť počas obliehania medzi 4. májom a 29. júnom 1594. Ďalší pokus o znovuzískanie Ostrihomského hradu sa začal 30. júna 1595. Obliehajúce jednotky vybudovali obrovský systém valov na pravom brehu Dunaja, od Tátu takmer až po dnešný most Csenkei v Ostrihome. Obrancovia nedokázali udržať opevnenie Džigerdelen parkani (po maďarsky Kakat) na ľavej strane pred útokmi Miklósa Pálffyho, ktorého jednotky ho 24. júna obsadili a podpálili. Okrem palisád Kakatu nemali obrancovia v roku 1595 postavené žiadne iné opevnenie oproti Ostrihomu na ľavom brehu. Obliehanie sa skončilo 3. septembra a Ostrihom bol opäť v rukách kresťanov.
Od 19. septembra 1604 sa Turci opäť pokúšali obsadiť Ostrihom (Esztergom). Kresťanská obranná armáda sa však dobre pripravila na očakávaný útok, obranu riadil cisársky generál Giorgio Basta. Okolo hradu postavili niekoľko uzavretých valov a potom na východnej strane Hradného vrchu vybudovali obranný systém posilnený redanmi, ktoré ich spájali v kľukatej línii.
Autori tohto zväzku v tomto príspevku predstavujú pozostatky systému valov postavených na ľavom brehu Dunaja a odkrytých v roku 2000. Podľa dobových máp do roku 1604 už obnovili palisády Džigerdelen, ktoré boli počas obliehania pred deviatimi rokmi vážne poškodené a stáli na mieste centrálnej časti dnešného Štúrova (Párkány). Giovanni Domenico Jaciotto na svojej mape v talianskom jazyku nakreslenej v roku 1604 detailne zobrazuje trasu valového systému vybudovaného na ľavom brehu Dunaja od Štúrova po Tát na opačnom brehu a jeho fortifikačné prvky.
Slovenský archeológ Ivan Kuzma objavil pomocou leteckej archeológie významnú časť táborového opevnenia okolo Štúrova (Párkány) z roku 1604. Valový systém dlhý približne 2,5 km sa tiahol juhozápadne od centra Štúrova, od palisád Džigerdelen, ktoré sa nachádzali približne 500 metrov severne od centra dnešného mesta, ďalej na sever a začínajúc pri brehu Dunaja obklopoval palisády predmostia od západu, pričom bol od nich vzdialený približne 400 metrov. Hlavná časť obrannej línie presahujúca val v päťuholníkovom tvare, s pôdorysom pripomínajúcim dobové bašty a nahusto posilnená palebnými postaveniami smerujúcimi von, sledovala líniu brehu a pokračovala smerom na juhozápad, potom sa približne na úrovni stredu dnešného Horného ostrova otáčala smerom k rieke a uzatvárala sa smerom k vysokému brehu inundačného územia. Na juhozápadnom nároží takto vytvorenej obrannej línie vybudovali hviezdicový val tvaru pravidelného šesťuholníka a tú časť, kde sa obranná línia prudkou zmenou smeru otáčala k Dunaju, posilnili aj korunovým opevnením.
Pravdepodobne ako poučenie z udalostí v roku 1595 budovali hlavnú obrannú líniu ďalej pozdĺž brehu rieky vo vzdialenosti približne 500 metrov od nej až po líniu severovýchodného cípu dnešného ostrova Nyárasd, a potom aj táto druhá línia valu uzatvárala svoje územie otočením sa smerom k Dunaju. Približne na juhozápadnom konci tejto línie bol v roku 1595 na ľavom brehu tábor Miklósa Pálffyho obklopený obrannou priekopou, odkiaľ podnikol úspešný útok na palisády Džigerdelen.
Celá dlhá obranná línia mohla byť vybudovaná zo zeme a trámov. Mapa z roku 1604 naznačuje, že sa pred ňou tiahla priekopa. Celková dĺžka valov obranného systému bola 7,5 km.
Systém opevnenia dodnes úplne zanikol, na väčšine jeho územia je postavené dnešné mesto. Zvyšky, ktoré sú najlepšie rozpoznateľné a viditeľné na leteckých snímkach, sa nachádzajú na otvorenom poli nazývanom Valy pod vrškom približne 2,5 km juhozápadne od centra Štúrova (Párkány).
Valové opevnenie vybudované okolo Štúrova (Párkány) (stredoveký maďarský názov Kakat) v rokoch 1595 až 1604 bolo neoddeliteľnou súčasťou obranných línií vytvorených okolo hradu a doplnených o zemné opevnenia na ochranu Ostrihomu (Esztergom). Patrili k nim aj uzavreté valy postavené na ostrovoch Prímás a Nyáros (Nyárasd). V roku 1604 postavili kresťanské jednotky brániace hrad predsunuté obranné postavenia a valový systém okolo hradu, ako aj pozdĺž ľavého brehu. Jedným z ponaučení obliehania v roku 1595 bolo, že po obsadení Džigerdelenu v Štúrove mohli tam umiestnené batérie spôsobiť značné škody tureckým obrancom ich ostreľovaním cez Dunaj, preto sa neskôr museli postarať o lepšiu obranu tohto územia na ľavom brehu.
Z veľkej časti aj vďaka dobre pripravenej obrane ukončili Turci obliehanie v polovici októbra 1604 a stiahli sa z územia pod hradom. O rok neskôr, od konca augusta do 3. októbra 1605, opäť obliehali Ostrihom (Esztergom), tentoraz úspešne. O ďalšom zlepšovaní valového opevnenia vybudovaného pred rokom 1604 neexistujú z roku 1605 žiadne údaje. Neskôr je k dispozícii písomný údaj z roku 1640 o prestavbe palisád v Štúrove (Párkány) a potom sa v súvislosti s útokom kapitána Ádáma Forgácha z Nových Zámkov (Érsekújvár) v roku 1661 spomínajú Turci, ktorí prerazili zo Štúrova, avšak o používaní valov v roku 1604 nie je zmienka. Cisársky generál de Souches pri svojom protiútoku v roku 1664 obsadil štúrovské palisády a brániaci sa Turci zničili pontónový most vedúci odtiaľ do Ostrihomu. Avšak de Souches sa odtiaľ stiahol do Nových Zámkov bez napadnutia hradu v Ostrihome. Turci opäť obsadili štúrovské predmostie a nariadili jeho rekonštrukciu. Evlia Celebi poskytol podrobný opis obnovenej pevnosti.
Po neúspešnom obliehaní Viedne Turkami sa 7. októbra 1683 dostali k Štúrovu (Párkány) oslobodzovacie spojenecké vojská, ktoré prichádzali od Žitného Ostrova po ľavom brehu Dunaja. Armáda na čele s Jánosom Sobieskim a Károlyom Lotharingským 9. októbra napadla palisády, tamojších obrancov sťali, ale kvôli opätovnému zničeniu pontónového mosta sa im nepodarilo dostať na pravý breh Dunaja. Tureckí obrancovia, ktorí sa nachádzali v bezvýchodiskovej situácii, sa nakoniec 28. októbra 1683 vzdali Ostrihomského (Esztergomi) hradu. O dva roky neskôr, v roku 1685, sa osmanské vojská opäť pokúsili obsadiť hrad. Počas vojenských operácií trvajúcich od 30. júla do 16. augusta neobsadili Turci štúrovské palisády, hoci plukovník Joachim Strasser stiahol ich 60-člennú stráž na pravý breh Dunaja. Toto bolo posledné turecké obliehanie Ostrihomu, ale pre Osmanov sa nekončilo úspešne.
V kuruckom období musel Ostrihom (Esztergom) čeliť ďalším obliehaniam. Kuruci hlavného kapitána Simona Forgácha začali obliehať hrad 28. júla 1706. Štúrovské (Párkány) palisády použili ako palebné postavenia a odtiaľ ničili múry hradu. Cisárska stráž odovzdala hrad 16. septembra, ten však neostal dlho vo vlastníctve Rákócziho. Po menšom odpore sa 9. novembra Ostrihomu vzdal francúzsky dôstojník Charles Bonafoux, ktorého menoval Rákóczi. Cisárske jednotky opäť opravili múry hradu a aj opevnenie predmostia v Štúrove. Po Rákócziho povstaní stratili opevnenia na ľavom brehu svoj význam a pravdepodobne sa o ne už nestarali. V druhej polovici 20-tych rokov 18. storočia Matej Bel zaznamenal, že v tom čase boli ešte viditeľné opustené a poškodené valy. Na profile Prvého vojenského prieskumu už nie sú viditeľné na brehu Dunaja oproti Ostrihomu valy, ktoré boli postavené skôr, ani stopy opevnenia predmostia v Štúrove.
Zdroje:
Gömöry 1891. 465–467, 470–472, 664, 668.
Bánlaky 1928–1942. XIII. 198–201, XIV. 149–165, 420–421.
Csorba 1978. 121, 131, 145, 148, 162, 164, 180, 182–184, 190–191, 196–200, 210, 212–213, 219–220,
Kisari Balla 1996. 126–127.
Perjés 1999. 255–256.
Kisari Balla 2000. 501–502, 633.
Bél 2001. 106–108.
Kuzma–Blažová–Bartík–Rajtár 2001. 113, 122.
Kuzma 2005a17, 150.
Kuzma 2005b60, 64.
Kuzma 2006. 44–45.
Tolnai 2006. 271.
Fotografie:
Stopy valového opevnenia Štúrova na snímke Ivana Kuzmu
Línia valu (snímka Ivana Kuzmu)
Obrázok:
Ostrihom a jeho okolie v roku 1604 (Karlsruhe, Hfk.Bd. XIV.Nr. 29. GI. 246, Kisari 2000. 501-502)
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Párkány – Sáncok a Duna partján, 920–924.