Svätý Jur – mestské hradby
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Szentgyörgy, Pozsony vm.
Sk Svätý Jur
D Sankt-Georgen
48°15.313 S
017°12.803 V
Mesto Svätý Jur (Szentgyörgy) leží 15 km severovýchodne od Bratislavy (Pozsony) a v písomný prameňoch sa spomína už v roku 1209. Kráľ Rudolf Habsburg povolil 5. septembra 1598 kráľovským trhovým mestám Pezinok (Bazin) a Svätý Jur, aby sa za 140 tisíc toliarov vykúpili spod nadvlády Istvána Illésházyho (ktorý ich vlastnil ako zálohu od roku 1580) a stali sa slobodnými kráľovskými mestami. Illésházy, s odvolaním sa na chýbajúce rozhodnutie krajinského snemu, obce odmietol odovzdať.
Po roku 1615, keď Svätý Jur (Szentgyörgy) nakoniec získal výsady kráľovského mesta, sa takmer okamžite začalo s výstavbou mestského opevnenia, pri ktorej bolo dôležitou hnacou silou aj čoraz hrozivejšie turecké nebezpečenstvo. Napriek tomu napredovali práce len pomaly, najmä pre nedostatok finančných zdrojov. Počas ťaženia veľkovezíra Ahmeda Köprülüa zaútočila 5. septembra 1663 malá prepadová jednotka tureckej armády na úsvite na mesto Svätý Jur a obsadila ho, vojaci budovy zničili, podpálili a obyvateľov zabili alebo odvliekli. V rovnakom čase vyplienili aj neďaleký Pezinok (Bazin) a Modru (Modor).
V roku 1691 kráľovský komisár preskúmal stav mestských hradieb. Zistil, že mestské opevnenia ešte nie sú úplne dokončené: drevené hradbové ochodze neboli postavené, rozostavaný západný múr nedosiahol dostatočnú výšku a namiesto chýbajúceho severného múru tam stál ľahko priechodný zemný val. Na opravu mestských brán a výstavbu chýbajúcich múrov bolo potrebných 2000 forintov.
V rokoch 1703 až 1711 prežívalo mesto Svätý Jur (Szentgyörgy) opäť ťažké obdobie. Kuruci Ferenca II. Rákócziho ho viackrát obsadili a vyplienili, ale nedokázali ho trvalo udržať vo svojej moci. Naposledy ho útokom obsadilo vojsko brigadíra Ádáma Balogha začiatkom roka 1710, obyvateľov ušetrili, ale cisárske stráže pozabíjali. Po porážke Rákócziho povstania (1711) začali s rozoberaním jednej časti mestských hradieb. V roku 1856 zbúrali významnejšie mestské brány.
Mesto postavené na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát obklopovali mestské hradby postavené po roku 1615 v nepravidelnom lichobežníkovom tvare. Najväčší rozsah nimi ohraničeného územia bol v smere zo severozápadu na juhovýchod 620 metrov a v smere z juhozápadu na severovýchod 740 metrov. Okrem mestských hradieb postavených z lokálne ťaženého kameňa chránila mesto aj priekopa.
V mestskom opevnení boli postavené štyri brány, ale okrem nich vytvorili aj dva menšie východy vedúce do blízkeho vinohradu. Horná brána sa otvárala v západnom úseku mestských hradieb vedľa súčasného kaštieľa Illésházyovcov–Pálffyovcov, odtiaľ viedla cesta k hradu Biely Kameň. Bratislavská (Pozsonyi), Dolná a Pezinská (Bazini) brána boli na východnej strane mestských hradieb. V súčasnosti sa zachovali iba dve menšie brány.
Múry boli spevnené piatimi vežami okrúhleho pôdorysu a deviatimi polygonálnymi vežami rozmiestnenými približne v rovnakých odstupoch pozdĺž obranného múru. V 19. storočí začali v dôsledku ďalšieho rozvoja mesta búrať múry a v druhej polovici storočia aj mestské brány. Neúplne zachované múry iba čiastočne ukazujú polohu niekdajších strážnych veží.
Zo 740 metrov dlhého východného múru sa zachovali iba úseky medzi Prostrednou a Pezinskou ulicou v blízkosti cintorína. Maximálna výška tunajších múrov na ich vonkajšej strane meraná od cintorína dosahuje 5 metrov, sú na nich viditeľné aj strieľne. Zachovala sa aj väčšina severného múru v dĺžke približne 300 metrov, po rozobratí vo výške 2-3 metrov, bez strieľní. Na tomto úseku sú viditeľné aj zvyšky troch strážnych veží, štvrtá bola zničená. Na severnom múre sa nachádza oblúk jednej z menších brán vedúcich do vinohradu v blízkosti kostola Svätej Trojice. Malá časť niekdajších západných mestských hradieb je viditeľná na Prostrednej ulici v bezprostrednej blízkosti kaštieľa Illésházyovcov–Pálffyovcov. Ďalšie významnejšie úseky hradieb stoje ešte na južnej a juhovýchodnej strane mesta, pozdĺž poľnej cesty Bratislavské (Pozsonyi) záhumenice. Na tomto úseku sa zachovali obranné múry v dĺžke približne 600 metrov síce znížené, ale v dobrom stave. Do múrov sem-tam vysekali tunajší majitelia záhradiek menšie priechody. Na znížených múroch už nie sú viditeľné strieľne, avšak vo výške 2,5-3 metre ešte stoja znížené múry troch polygonálnych veží. Mestské hradby sa na rohu ulice Bratislavské záhumenice a Letohradská stáčajú na severovýchod, tu je viditeľný ich úsek dlhý približne 40 metrov a vysoký 1,5-2 metre. Tu, na Letohradskej ulici v blízkosti Armbrusterovej kúrie, sa nachádza menšia juhozápadná brána, ktorá sa otvára smerom na vinohrady.
Zdroje:
Mercurius Veridicus 1705–1710. 117.
MVV Pozsony 1904. 218, 226–227.
Gárdonyi 1941. 13.
Házi 2000. 35.
Rabb 2005. 152–153.
Fotografia:
Oblúk mestskej brány vedúcej do vinohrad
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Szentgyörgy – városfal, 1097–1099.