Svätý Jur – Neštich (Hradisko)
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Szentgyörgy, Pozsony vm.
Sk Svätý Jur
D Sankt-Georgen
48°15.863 S
017°11.805 V
Hrad Neštich, označovaný aj ako Hradisko, leží na výbežku Malých Karpát vo vzdialenosti 1,6 km severozápadne od centra Svätého Jura (Szentgyörgy). Hrad sa v písomných prameňoch nespomína. Pevnosť datujú nálezy z 9-10. storočia a z 13-14. storočia, ktoré sa našli na jeho území.
Hrad, ktorý dosahuje v smere zo severozápadu na juhovýchod dĺžku približne 500 metrov a na najširšom mieste iba 110 metrov, pozostáva z dvoch hlavných častí. Dve hradné časti oddeľuje v prostriedku val. Západnú časť hradu obklopuje dvojitá priekopa a val na jej severovýchodnej, severnej, západnej a juhozápadnej strane, pričom východný hrad chránila oba jedna priekopa a jeden val. Na území východného hradu sa v strede nachádza jedna vyvýšenina a tri terasy, ktoré sa zvažujú smerom von. Na západnej strane pripojili ďalším úsekom valu k pevnosti vo forme predhradia územie veľké približne 70×60 metrov.
Na území hradu uskutočnila v rokoch 1957–1958 a 1962 rozsiahle archeologické výskumy Ľudmila Kraskovská. Archeologička odkryla pomocou prieskumných jám značnú časť územia vo vnútri hradu a v určitých prípadoch aj mimo hradu. Najstaršie nálezy východnej časti hradu naznačovali, že tu bolo sídlo z halštatskej doby (železná doba), ktoré ešte nemalo opevnenie. Z tohto obdobia sa našli pozostatky obytného domu, v ktorom bola hrnčiarska dielňa a úlomky keramiky.
Kraskovská otvorila sondy vo valoch hradu a zistila, že vonkajší val bol postavený v dvoch fázach opevnenia a valy boli vytvorené v odlišných kamenných a drevených konštrukciách. Staršia konštrukcia bola vytvorená z dvoch radov kolov a po jej zničení bol postavený obranný systém pozostávajúci zo štyroch radov kolov. Na základe nálezov z tohto miesta vytvorili tento systém opevnenia Slovania v 9. storočí počas existencie Veľkomoravskej ríše. O prítomnosti Slovanov svedčí veľké množstvo črepov, úlomkov železných nástrojov, ako aj pozostatky štvorcovej stavby s kamenným ohniskom, ktoré boli odkryté počas vykopávok.
Na vystupujúcej vyvýšenine západnej časti hradu odkryli základy 7 metrov dlhej štvorcovej budovy s ohniskom a nálezmi črepov, ktoré archeológ datoval do 13-14. storočia. Na západnej strane východnej časti hradu sa našli základy postavené do stredovekého muriva a pozdĺž svahu hradného vrchu objavili 125 metrov dlhé vodovodné potrubie z pálenej hliny, ktoré viedlo k cisterne. Odkryté nálezy a architektonické detaily dokazujú, že v Árpádovskej dobe, v 13. storočí znovu využívali predtým zničený slovanský hrad, resp. jeho južnú časť začali opäť využívať ako hrad.
Je potrebné poznamenať, že pri vykopávkach, ktoré v roku 2006 realizovali Vladimír Turčan a Július Vavák, sa v centrálnej časti hradu našlo niekoľko kusov smaltovanej keramiky pravdepodobne zo 16-17. storočia. Tiež na území pevnosti našli v násype niekoľkých jám črepy z vyššie spomínaného obdobia a na dne jám objavili kúsky slovanskej keramiky.
Zdroje:
Kraskovská 1963. 68–103.
Švanda 2007. 6–7.
Turčan–Vavák 2008. 168–169.
Fotografie:
Vnútorný areál Hradiska so stopami archeologickej prieskumnej jamy
Hradná priekopa a vysoký vonkajší val
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Szentgyörgy – Neštich (Hradisko), 1093–1094.