Tovarníky
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Tavarnok, Nyitra vm.
Sk Tovarníky
48°34.044 S
018°08.933 V
Kaštieľ postavený na začiatku 17. storočia sa nachádza v niekdajšom kaštieľnom parku s veľkou rozlohou v centre obce Tovarníky (Tavarnok), ktorá zástavbou splynula so severozápadným okrajom Topoľčian (Nagytapolcsány).
Podľa slovenských výskumníkov tu najskôr stálo renesančné castellum (kúria?) rodiny Berényiovcov až do konca 16. storočia (o roku jeho vzniku, staviteľovi, forme budovy nie sú žiadne údaje, archeologicky nebol preskúmaný). Na mieste budovy Berényiovcov dal v rokoch 1600-1610 postaviť Ferenc Forgách, nitriansky (nyitrai) biskup a neskôr ostrihomský (esztergomi) arcibiskup, opevnený kaštieľ. Po jeho dokončení sa sem Forgáchovci presťahovali z Topoľčianskeho (Tapolcsány) hradu. Rod Forgáchovcov vlastnil Tovarníky (Tavarnok) takmer 100 rokov.
V prvej polovici Rákócziho povstania bol kaštieľ ešte majetkom kuruckého maršala Simona Forgácha, avšak po porážke v bitke pri Trenčíne (Trencsén) (3. august 1708) sa dostal do cisárskych rúk. O rok a pol neskôr sa kaštieľ stal súčasťou významnej vojnovej udalosti. Začiatkom roku 1710, v období úpadku povstania, mala pevnosť v Nových Zámkoch (Érsekújvár) mimoriadny význam z hľadiska prítomnosti kurucov v severozápadnom Uhorsku. Zlepšenie jej zásobovania sa stalo kľúčovým z hľadiska plánovania ďalších vojenských operácií, preto sa pozornosť kurucov upriamila na opevnený kaštieľ v Tovarníkoch (Tavarnok) vzdialený dva dni cesty od Nových Zámkov, kde sa nachádzal jeden z najväčších skladov cisárskych jednotiek. Maršal Antal Esterházy sa 8. februára 1710 vybral na obliehanie pevnosti posilnenej cisárskou strážou s 300 jazdcami, 1200 hajdúchmi, pomocnými poľskými jednotkami, dvoma delami a dvoma mažiarmi, aby získal tam nahromadené zásoby. Dňa 11. februára popoludní dorazili ku kaštieľu, ktorého veliteľ, cisársky kapitán Berlinger – vidiac značný počet obliehajúcich vojakov – sa ešte v ten večer vzdal bez odporu spolu s takmer stočlennou posádkou. V súlade s podmienkami kapitulácie veliteľa s dvoma ďalšími osobami prepustili a 50 cisárskych mušketierov a viac ako 30 labancov zajali. (Berlingera potom postavili pred vojenský tribunál a Heister ho zbavil hodnosti.) Dňa 12. februára predpoludním odchádzali kuruci z kaštieľa s niekoľkými stovkami naložených vozov (múkou, ovsom, vínom, zbraňami, oblečením) a hovädzím dobytkom a po najkratšej ceste sa vo dne-v noci ponáhľali naspäť do Nových Zámkov. Dňa 13. februára na nich pri Jelšovciach (Nyitraegerszeg) zaútočilo cisárske vojsko generála Hochberga von Hennersdorfa, ktoré kurucov takmer rozdrvilo. Do pevnosti v Nových Zámkoch sa im podarilo dostať iba delostrelecké vybavenie a časť ulúpených potravín.
Po porážke Rákócziho povstania (1711) nasledoval Simon Forgách Rákócziho do vyhnanstva, jeho kaštieľ bol skonfiškovaný a dočasne sa dostal pod správu Komory. V roku 1718 ho Károly III. daroval Péterovi Berényimu. Neskôr ho kúpila rodina rakúskeho pôvodu Traun de Abensberg, od nich ho odkúpili Erdődyovci a prostredníctvom Erzsébet Erdődy ho zdedila rodina Colloredo Mels. Od nich ho v roku 1868 kúpil Ágost Sándor Stummer, ktorý neďaleko neho zriadil veľkorozmerné vzorové hospodárstvo a cukrovar. Majiteľ sa od roku 1877 zdržiaval predovšetkým vo svojom kaštieli v Horných Obdokovciach (Bodok), ale aj tento kaštieľ vybavil vyberaným vnútorným zariadením, jeho múry udržiaval a zvláštnu pozornosť venoval vytvoreniu veľkej sály a rodinnej kaplnky. V záverečnom období druhej svetovej vojny, 24. apríla 1945 kaštieľ čiastočne zhorel. Onedlho ho rodine Stummerovcov zobrali, od jari 1949 sa dostal pod správu miestneho národného výboru a potom obce. Začiatkom 50-tych rokov 20. storočia ho využívalo výrobné družstvo v Tovarníkoch (Tavarnok), Slovenský pamiatkový ústav urobil prvé kroky na záchranu budovy až v roku 1970. Kaštieľ kúpila od obce v roku 1996 súkromná firma.
Na mieste renesančného castella rodiny Berényiovcov vybudovali začiatkom 17. storočia štvorkrídlový kaštieľ postavený okolo štvorcového nádvoria, ktorého rozmery sú 72×72 metrov. Na nárožiach kaštieľa postavili päťuholníkové talianske bašty. Druhá veľká prestavba sa uskutočnila v druhej polovici 18. storočia na základe plánov F. A. Hillebrandta (podľa iného zdroja J. Thallera). Pri barokovej výstavbe, ktorá obsahovala aj klasicistické prvky, zbúrali juhovýchodné krídlo budovy, čím vytvorili okrasné nádvorie otvorené smerom na juhovýchod obklopené troma dvojpodlažnými krídlami budovy tak, ako je to viditeľné aj dnes. Priečelie prestavali v barokovom slohu, pričom v interiéri použili rokokovú výzdobu.
Viacnásobná zmena majiteľov viedla k častým prestavbám. Veľkosť budovy vytvorená v 18. storočí sa zachovala aj neskôr, avšak niektoré jej časti boli rozšírené. Uprostred severozápadného priečelia vytvorili časť budovy zvýraznenú rizalitom so slávnostnou sieňou na poschodí. Okolo vnútorného okrasného nádvoria vytvorili arkádovú chodbu. Začiatkom 19. storočia zriadili okolo kaštieľa rozsiahly anglický park. V časoch rodiny Stummerovcov bola na konci 19. storočia vo východnom krídle aj dve podlažia vysoká neogotická kaplnka.
V roku 1925 výrazne prerobili strešnú konštrukciu. Namiesto predchádzajúcej sedlovej strechy bola vytesaná manzardová strecha a škridlový kryt nahradili bridlicou. Na konci druhej svetovej vojny bola zničená aj nie tak dávno dokončená strecha. Budovu, ktorá dlho chátrala, začali rekonštruovať v 70-tych rokoch 20. storočia.
Zdroje:
Mercurius Veridicus 1705–1710. 21–22.
MVV Nyitra 1899. 87.
SÚPIS III. 293–294.
Križanová–Puškárová 1990. 195.
Markó 2003. 296–317.
Fotografia:
Juhovýchodné priečelie kaštieľa postaveného na mieste castella
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Tavarnok, 1183–1184.