Veselé
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Vígvár, Nyitra vm.
Sk Veselé
48°32.699 S
017°44.170 V
Obec Veselé (Vígvár) leží 11 km juhozápadne od Piešťan (Pöstyén). Hradný vrch (172 m.n.m.) sa nachádza 260 metrov juhovýchodne od katolíckeho kostola obce. Opevnené sídlo bolo na ňom postavené prvýkrát v bronzovej dobe a neskôr v Árpádovskej dobe na kopci opäť vztýčili hrad. Podľa Alexandra Ruttkayho tu mohol stáť drevený hrad datovaný do 12-13. storočia. Nezachovali sa o ňom historické údaje a totožnosť jeho staviteľa a vlastníkov je neznáma.
Najstaršia zachovaná zmienka o obci – v súvislosti s poddaným majstra Fülöpa Szentgrótiho – pochádza z roku 1310 (Wygwar); na základe tohto pomenovania musel byť hrad postavený ešte pred týmto rokom. Od roku 1390 bol majetkom Stibora Stiboriciho.
Napriek tomu, že areál hradu vybudovaný na sprašovej terase bol predovšetkým vďaka pravekým nálezom známy už začiatkom 20. storočia, na jeho území sa v tom čase začala intenzívna ťažba ílu. V roku 1944 preskúmal Anton Točík profil priekopy a kultúrne vrstvy nachádzajúce sa na území hradu, ktoré boli datované do 12-15. storočia. V roku 1949 a neskôr v roku 1950 odkryli Anton Točík a Antonín Knor značnú časť zvyškov hradu. Ich výskum bol zameraný predovšetkým na oboznámenie sa s tunajším sídlom z bronzovej doby a záchranu nálezov. Kvôli značnému poškodeniu terénu baníckou činnosťou a novodobej výstavby však Točík nedokázal určiť presné rozmery hradu.
Priemer mierne oválneho hradného vrchu bol približne 50×60 metrov a nad svojim okolím sa týčil vo výške 1-1,5 metra. Na základe opisov archeologických výskumov mal stredoveký hrad dve časti. Centrálna časť hradu sa nachádzala na severnej časti vrchu, od ktorej bola vyššia južná časť hradu oddelená 45 metrov dlhou, 4-5 metrov širokou a 1 meter hlbokou priekopou. Ťažba hliny na účely výroby tehál realizovaná na veľkom území zničila väčšinu severnej časti hradu, preto nie je možné určiť jeho presnú veľkosť.
V súčasnosti sa na mieste lomu ílu, ktorý zničil prevažnú časť územia hradného vrchu, nachádza obytná budova a celý areál bývalého lomu je miestami obohnaný viacnásobným oplotením. Po výstupe na východný okraj kopca je ešte možné vidieť časť vrchu v smere zo severu na juh, ktorý zachoval lom, avšak stopy po opevnení alebo budove nie sú viditeľné.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 119, 523.
Točík 1964. 12–14, 150, 167.
Habovštiak 1972. 8.
Györffy ÁMF 1987. IV. 488.
Ruttkay 2006. 394, 397.
Plaček–Bóna 2007. 342.
Fotografia:
Kopec vo Veselom
Obrázok:
Veselé, pôdorys s výskumnými jamami vykopávok
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Vígvár, 1311–1312.