Zlatno – Čierny hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Kisaranyos, Bars vm.
Sk Zlatno
48°28.434 S
018°17.545 V
Obec Zlatno (Kisaranyos) leží 13 km severozápadne od Zlatých Moraviec (Aranyosmarót). Malá zrúcanina Čierneho hradu sa nachádza na 568 metrov vysokom vrchu pohoria Tribeč, 2 km severozápadne od centra obce.
Podľa nálezov malého množstva keramiky, ktoré sa objavili pri archeologickom výskume (Michal Slivka – Ján Baric – Filip Jaššo, 2005., dokumentácia nie je publikovaná), mohlo byť na tomto mieste opevnené sídlo už dobe bronzovej, resp. v ranom stredoveku, mali by to však potvrdiť ďalšie archeologické vykopávky. Výstavbu hradu datujú do obdobia na prelome 13. a 14. storočia, ale je možné, že k tomu došlo už v druhej polovici 13. storočia. V roku 1328 ho kráľ Károly I. daroval Márkovi a Jánosovi, synom Bása, v tom čase mohli byť hradnými pánmi oni. V roku 1341 sa ešte spomínajú v historickom prameni, ich neskorší osud však nie je známy. Po ich smrti sa ich majetok vrátil kráľovi. V roku 1386 ho spolu s neďalekým hradom Gýmeš získal Balázs Forgách, avšak spomína sa len obec, nie hrad. Pevnosť bola v tom čase pravdepodobne opustená. Keramické nálezy naznačujú, že v 15. storočí bol hrad čiastočne opäť využívaný, pravdepodobne sa do jeho priestorov nasťahovali husiti. Čierny hrad sa spomína v roku 1516, keď Forgáchovci požiadali o banícke povolenie pre toto územie (v neďalekých potokoch sa ryžovalo zlato už od neskorej Árpádovskej doby). Na základe archeologických nálezov z tohto obdobia mohol hrad zohrávať ešte nejakú menšiu úlohu. K jeho definitívnemu spustnutiu došlo ešte v priebehu 16. storočia.
Hrad postavený na centrálnej skalnej plošine je v smere zo severu na juh dlhý 39 metrov a v smere z východu na západ je široký 17 metrov. Na južnom konci skalnej plošiny postavili na prelome 13. a 14. storočia vežu takmer pravidelného štvorcového pôdorysu o veľkosti 8×8 metrov a múrmi hrubými približne 1,8 metra. Zvyšok severného múru tejto veže týčiaci sa do výšky 2,3 metra so vstupným otvorom je dodnes viditeľný (jeho odkrytie a konzervovanie sa uskutočnili v rokoch 2006–2008). Zvyšky múru na severnom konci spomínanej skalnej plošiny naznačujú, že tu stála palácová budova lichobežníkového pôdorysu s rozmermi 13×8,5 metra, ktorá bola rozdelená na dve časti. Budovy na dvoch koncoch plošiny, vežu a palác, spojili na východnej a západnej strane plošiny hradným múrom lomenej línie, ktorého hrúbka bola 0,9 metra. Uprostred takto vytvoreného hradného nádvoria vybudovali cisternu s priemerom približne 3,5 metra, ktorej priehlbina je dodnes viditeľná. Vchod do areálu hradu sa otváral na západnom hradnom múre v úseku pri štvorcovej veži. Hrúbku východného múru spájajúceho vežu a palác zväčšili v ďalšej fáze výstavby. Archeologický výskum odkryl aj stopy drevenej stavby na nádvorí hradu.
Na úrovni nižšej o niekoľko metrov obklopuje skalnú plošinu hradu priekopa a zemný val postavený na jej vonkajšej strane. Vstup do tohto oválneho opevneného valu bol na severozápadnej strane, kde jedna časť zemného valu chýba. Hĺbka priekopy vzhľadom na jej vonkajší okraj je 1–1,5 metra. Valom chránený areál je v smere zo severu na juh dlhý 90 metrov a v smere z východu na západ má 60 metrov. J. Kubeš predpokladá, že tento val pôvodne nevznikol v stredoveku, ale ešte počas doby bronzovej.
Zdroje:
Plaček–Bóna 2007. 101–102.
MVV Bars 1903. 43.
Fotografie:
573 metrov vysoký hradný vrch
Ruiny v južnej časti hradu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Kisaranyos – Fekete-vár, 606–608.